Wpis z mikrobloga

Vždy robím toto: oslovím dievča v autobuse a dám jej do ruky pravítko.

- Tu. - Hovorím.

Potom otvorí ústa a skúma ma pohľadom, akoby uvažovala, či nechcem náhodou zjesť jej otca. A ja, opretý o okno autobusu, hovorím Andrew I am.

- O čo tu, kurva, ide? - pýta sa.

- Stlačím pravítko a odmeriam 22 centimetrov - s nonšalantným úsmevom pod nosom presuniem pohľad z jej vystrašenej tváre na borovice, ktoré sa mihajú za sklom, a na pšeničné polia, ktoré sa zlatisto lesknú.

Sedem sekúnd primerane mračím obočie, aby som vyzeral ako hrozivý americký herec, a potom sa jej hlboko zahľadím do očí. Všetko sa jej podarí pochopiť. S náznakom vzrušenia a štipkou žiadostivosti sa prekvapene spýta:

- Taký dlhý je tvoj penis!

A ja potom odpoviem:

- Nie, maličká, - urobím krok k dverám

- Tak dlhú mám nohu.

Načo odchádzam, pretože som s ňou zjavne hovoril 34 a pol sekundy pred zastávkou, ako to robím vždy.

Pomaly schádzam po schodoch, neohliadam sa, strčím si ruky do vreciek drahého kabáta a s pískaním odchádzam.

Pribehne k oknu, aby sa ešte raz pozrela, viem to.

Tajomná silueta vzdialeného cestovateľa jej telo prenikne kŕčom túžby.

Homo viator, myslí si. Netuší, že za rohom som zhodil svoj teplákový kabát s vreckami plnými čiar.

Doma dievča masturbuje s jedným z nich, jediným, čo jej po mne zostalo. Jedného dňa zasvieti na pravítko ultrafialovým svetlom a nájde tam číslo, zjavne napísané latinkou.

Rozlúšti ho a zavolá na číslo pedofilného priateľa, dohodnú si stretnutie a dievča je znásilnené.

Pedofilná známa jej prinesie parožie, ktoré zavesím do pivnice, vytiahnem z kontajnera ďalší riadok a opustím miestnosť....

Je čas začať lov...

Áno, som to ja, Linesman, jeden z preživších členov posádky gréckeho tankera Lotus.

#pasta